Koncom roka 2017 sa v Prešovskom večerníku objavil článok v ktorom sa verejnosť dozvedela to, čo sme o našom kolegovi Vladimírovi už dávno vedeli.
Stačilo že v práci Vladimírovi zazvonil telefón a kolega odpovedal : Ano môžem... Prídem za chvíľu.
Bol to telefonát z nemocnice, ktorá súrne potrebovala krv alebo krvné doštičky.
Tak sme si na to zvykli, že sme si skoro ani neuvedomili, že náš kolega už týchto odberov v svojich tridsiatich dvoch rokoch absolvoval vyše stovky, a je držiteľom Kňazovického medaily.
Sme na Vladimíra hrdí a prajeme mu pevné zdravie aby mohol naďalej nezištne pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú.